O NÁS

Pozemkové spoločenstvo Mestisko (urbár Mestisko)

pozostáva z dvoch subjektov:

Urbárska spoločnosť POLOM, pozemkové spoločenstvo Mestisko

Združenie vlastníkov lesných pozemkov KOLENGY, pozemkové spoločenstvo Mestisko

Bolo založené v roku ... . Obhospodarovaný majetok celkovo. činnosťi spoločenstva - spracováva sa


Ako vznikol urbár na Slovensku.

Urbár sa dá voľne preložiť ako mestská pozemková kniha zaznamenávajúca poddanskú pôdu, ktorej vlastníkom je zemepán a držiteľom urbárny sedliak. Inými slovami je to teda súpis celkovej poddanskej pôdy a stanovenie povinnosti poddaných voči zemepánovi. Okrem obhospodarovania pôdy musel poddaný zemepánovi ročne odvádzať 2 sliepky, 2 kapúnov, 12 vajec, holbu masla, 6 funtov konopného plátna, 30 poddaných spolu 1 teľa a za 4 usadlosti poskytnúť jednu dlhú furmanku (4 dni).

V tomto kontexte ide o organizačnú štruktúru pozemkového spoluvlastníctva spravidla v rámci jednej dediny. Urbarialista-urbárnik je člen urbárskeho spoločenstva.

Po stáročia nepokojných a vojnových pomerov pripútavania poddaných k pôde a následkom zaostávania hospodárskeho vývoja bola situácia v Uhorsku neutešená. Vyžadovala opatrenia na hospodársku rekonštrukciu a modernizáciu. Mária Terézia a jej syn Jozef II. prijímali za týmto účelom množstvo nariadení a opatrení. Aby zamedzili ďalšiemu svojvoľnému zvyšovaniu urbárskych povinností poddaných-nevoľníkov začala Mária Terézia s novou právnou úpravou pomerov a v celokrajinskom meradle určila poddanské povinnosti. Takto sa upravili vzťahy medzi zemepánmi a poddanými. Išlo o tzv. Tereziánsku urbársku reguláciu, ktorá začala vydaním urbárskeho patentu v roku 1767 a skončila sa v rokoch 1770-1772 zavedením celo krajinského urbára.

Táto reforma síce určila maximálne hranice dávok a povinností poddaným, no nijako nenarušila feudálne vlastníctvo pôdy a nezrušila ani nevoľníctvo.

Aj Jozef II. Pokračoval v agrárnej reforme svojej matky a v roku 1785 zrušil v Uhorsku nevoľníctvo. V českých krajinách sa mu to podarilo už v roku 1781. Zaniklo týmto patentom večné pripútanie roľníka k pôde, priznala sa osobná sloboda i právo voľne nakladať s hnuteľným majetkom. Rozhodnutím-patentom zo dňa 20.4.1785 vzniklo nové katastrálne rozdelenie chotárov a podarilo sa ho v Uhorsku dokončiť za 4 roky.

Základný nedostatok tereziánskeho urbára spočíva v tom, že kým maximálnu hranicu feudálnej renty určil jednotne, rozsah chatárskeho gruntu bol v každej stolici iný.

Takýmto zafixovaním výmery poddanskej pôdy roľníci už nemohli nadobudnúť ďalšiu pôdu a ani zemepán nemohol byť donútený k prideleniu pôdy mnohopočetným rodinám.

V rámci vypracovávania urbárov pre jednotlivé obce a panstvá sa vyznačili v Uhorsku sessie - usadlosti - dediny. Priemerná celá usadlosť bola stanovená na 1925 jutrá ornej pôdy a k nej priľahlé pasienky .

Základom naturálnych dávok poddaných bol deviatok z úrody a v platnosti zostával tiež cirkevný desiatok. Zemepán vyžadoval robotovať 52 dní do roka so záprahom alebo 104 dní pešo, za dom zaplatiť daň tzv. cenzus 1 zlatý ročne, porúbať 1 štvrtinovú siahu dreva a 3 dni robiť honca na poľovačkách.

Podstatné bolo, že urbárska-poddanská pôda zachytená v urbári sa po zrušení poddanstva v roku 1848 stala podkladom pre jej prechod do súkromného vlastníctva poddaných, ktorí na nej pracovali.