O NÁS

Pozemkové spoločenstvo Mestisko (urbár Mestisko)

pozostáva z dvoch subjektov:

Urbárska spoločnosť POLOM, pozemkové spoločenstvo Mestisko

Združenie vlastníkov lesných pozemkov KOLENGY, pozemkové spoločenstvo Mestisko


Ako vznikol urbár na Slovensku.

Urbár sa dá voľne preložiť ako mestská pozemková kniha zaznamenávajúca poddanskú pôdu, ktorej vlastníkom je zemepán a držiteľom urbárny sedliak. Inými slovami je to teda súpis celkovej poddanskej pôdy a stanovenie povinnosti poddaných voči zemepánovi. Okrem obhospodarovania pôdy musel poddaný zemepánovi ročne odvádzať 2 sliepky, 2 kapúnov, 12 vajec, holbu masla, 6 funtov konopného plátna, 30 poddaných spolu 1 teľa a za 4 usadlosti poskytnúť jednu dlhú furmanku (4 dni).

V tomto kontexte ide o organizačnú štruktúru pozemkového spoluvlastníctva spravidla v rámci jednej dediny. Urbarialista-urbárnik je člen urbárskeho spoločenstva.

Po stáročia nepokojných a vojnových pomerov pripútavania poddaných k pôde a následkom zaostávania hospodárskeho vývoja bola situácia v Uhorsku neutešená. Vyžadovala opatrenia na hospodársku rekonštrukciu a modernizáciu. Mária Terézia a jej syn Jozef II. prijímali za týmto účelom množstvo nariadení a opatrení. Aby zamedzili ďalšiemu svojvoľnému zvyšovaniu urbárskych povinností poddaných-nevoľníkov začala Mária Terézia s novou právnou úpravou pomerov a v celokrajinskom meradle určila poddanské povinnosti. Takto sa upravili vzťahy medzi zemepánmi a poddanými. Išlo o tzv. Tereziánsku urbársku reguláciu, ktorá začala vydaním urbárskeho patentu v roku 1767 a skončila sa v rokoch 1770-1772 zavedením celo krajinského urbára.

Táto reforma síce určila maximálne hranice dávok a povinností poddaným, no nijako nenarušila feudálne vlastníctvo pôdy a nezrušila ani nevoľníctvo.

Aj Jozef II. Pokračoval v agrárnej reforme svojej matky a v roku 1785 zrušil v Uhorsku nevoľníctvo. V českých krajinách sa mu to podarilo už v roku 1781. Zaniklo týmto patentom večné pripútanie roľníka k pôde, priznala sa osobná sloboda i právo voľne nakladať s hnuteľným majetkom. Rozhodnutím-patentom zo dňa 20.4.1785 vzniklo nové katastrálne rozdelenie chotárov a podarilo sa ho v Uhorsku dokončiť za 4 roky.

Základný nedostatok tereziánskeho urbára spočíva v tom, že kým maximálnu hranicu feudálnej renty určil jednotne, rozsah chatárskeho gruntu bol v každej stolici iný.

Takýmto zafixovaním výmery poddanskej pôdy roľníci už nemohli nadobudnúť ďalšiu pôdu a ani zemepán nemohol byť donútený k prideleniu pôdy mnohopočetným rodinám.

V rámci vypracovávania urbárov pre jednotlivé obce a panstvá sa vyznačili v Uhorsku sessie - usadlosti - dediny. Priemerná celá usadlosť bola stanovená na 1925 jutrá ornej pôdy a k nej priľahlé pasienky .

Základom naturálnych dávok poddaných bol deviatok z úrody a v platnosti zostával tiež cirkevný desiatok. Zemepán vyžadoval robotovať 52 dní do roka so záprahom alebo 104 dní pešo, za dom zaplatiť daň tzv. cenzus 1 zlatý ročne, porúbať 1 štvrtinovú siahu dreva a 3 dni robiť honca na poľovačkách.

Podstatné bolo, že urbárska-poddanská pôda zachytená v urbári sa po zrušení poddanstva v roku 1848 stala podkladom pre jej prechod do súkromného vlastníctva poddaných, ktorí na nej pracovali.

Pozemkové spoločenstvo Mestisko © 2016 všetky práva vyhradené
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky